SHONISHIN - Neinvazívna detská akupunktúra
Shonishin alebo Shonihari označujú japonskú metódu ošetrenia hlavne detských pacientov, pri ktorej nedochádza k prieniku cez kožnú bariéru, ale používajú sa špeciálne metódy stimulácie povrchu. Na tento účel existuje množstvo inštrumentov a techník, ktoré môžu byť špecifické pre jednotlivé školy japonskej akupunktúry. 
 
 
Slovo “Shonishin” znamená tzv. “detskú ihlu” a prvýkrát sa objavilo v jednom japonskom texte z éry Ming z r. 1537 a označovalo ihlu tenkú ako vlas, ktorá sa používala na stimuláciu akupunktúrnych bodov u detí. Prvé zmienky o tejto  neinvazívnej metóde boli spomenuté pred 350 rokmi v traktáte rodinných medicínskych predpisov z okolia Osaky v Japonsku. Následne sa začína rozmach týchto techník, keďže podobne ako v iných krajinách Ázie, invazívnu akupunktúru veľmi neradi aplikovali na detských pacientoch. V prípade Shonishin sa vykonávalo či už jemné hladenie, poklepávanie, tlačenie akupunktúrnych bodov, dráh alebo rôznych zón, ktoré mali vzťah k danému ochoreniu. Ďalší rozmach tejto metódy nastal v 80. rokoch minulého storočia, kedy túto metódu začínajú v zjednodušenej forme používať rodičia na zlepšenie zdravia u detí a zároveň je importovaná prvými praktikmi aj mimo územia Japonska. Takýmito pioniermi sa stávajú Stephen Birch a Thomas Wernicke, ktorí doteraz aktívne prednášajú a ako jediní napísali učebné texty. 
 
 
Shonishin používajú viaceré školy akupunktúry na území Japonska, preto aj forma nástrojov sa môže líšiť medzi jednotlivými praktikmi. 
 
 
 
Thomas Wernicke priniesol do západného sveta tzv. Daishi hari systém, ktorý je v dnešnom Japonsku reprezentovaný Tanioka senseiom. Tento systém je typický používaním jedného jediného inštrumentu (obr. č. 2) a o systéme jeho použitia bude vychádzať tento článok. 
 
 
 

Teoretické základy 

 
Podstatou celého tohto systému je energetický vývoj akupunktúrnych dráh u dieťaťa, ktorý je priamo naviazaný na senzorický aj motorický rozvoj dieťaťa a prebieha po vrstvách. Akupunktúrna dráha sa tu berie ako komplexný systém, ktorý zahŕňa všetky štruktúry (koža,svaly, šľachy, cievy) ako súčasť daného meridiánu. Podľa tejto teórie akupunktúrna dráha slúži na prepojenie komunikácie s vonkajším a vnútorným svetom a poruchy vo vývoji tejto komunikácie sa odrážajú v motorických aj senzorických aspektoch u dieťaťa. Preto je dôležité vedieť, ktoré skupiny akupunktúrnych dráh sú zodpovedné za jednotlivé fázy vývoja. 
 

Priebeh formovania akupunktúrnych dráh prebieha v týchto etapách

 
1. etapa - formovanie 3 rodín dráh 
Od narodenia až po obdobie, kedy začína dieťa chodiť, dochádza k vývoju meridiánov do tzv. funkčných troch celkov, ktoré označujeme ako rodiny a čiastočne ich berieme ako tzv. jeden meridián. 
 
  1. predná rodina - dráhy LU – SP- ST- LI s témami nájsť stred, sebavedomie, dýchanie a výživa. Prejav zapojenia tohto okruhu je, ak si dojča spojí ruky a nohy.
  2. zadná rodina – dráhy   HT – SI – BL – KI s témami vertikalizovať sa aj fyzicky, aj mentálne. Typickým prejavom je zaujatie polohy „na štyroch“.  
  3. bočná rodina – dráhy PC – TB – GB – LR s témami rotácia, flexibilita a koordinácia. Táto oblasť dáva impulz na otáčanie a rotáciu u dojčaťa. 
 
 
2. etapa Keiraku
Po vertikalizácii, kedy prichádza k stavu, že dieťa na balancovanie potrebuje vyvážiť spodnú a hornú časť, čo sa v tradičnej literatúre vyjadrovalo pojmami "nebo a zem". V tejto fáze dochádza k  dospievaniu vzťahu oddelene v yin a yang charakteristike dráh a vytvárajú 6 systémov spárovania. 
 
3. etapa
Päť elementov - v tejto fáze dochádza k dospievaniu komunikácie medzi meridiánmi vo vzťahu povrch-vnútro, ktoré sú často formované emóciami. Táto fáza nastáva v 6. roku života dieťaťa. 
 

Diagnostika 

 
Diagnostika je založená na pozorovaní dieťaťa podľa zásad orientálnej medicíny a zároveň podľa časovej súvislosti vzniku problémov v nadväznosti s troma rodinami meridiánov a ich témami . Podstatnú úlohu tiež zohráva diagnostika abdominálnej steny (Hara diagnostika), ktorá identifikuje oslabený orgán u dieťaťa a zároveň zmeny v tomto mikrosystéme slúžia na hodnotenie stimulácie. 
 

Terapia 

 
Terapia v shonishin je založená na viacerých krokoch:
  1. základné ošetrenie – predstavuje rytmickú stimuláciu povrchu tela jemným hladením pomocou inštrumentov  a prechádza cez miesta s najčastejšou stagnáciou čchi podľa japonskej školy. Toto ošetrenie sa vykonáva pri každom sedení. Trvá maximálne do 1 min. 
  2. meridiánová masáž - vykonáva sa tiež rytmickým hladením jednotlivých dráh v smere toku čchi  a príslušných bodov prameňa. Výber dráh je založený na identifikácii už vyššie spomenutých rodín meridiánov. 
  3. stimulácia orgánových zón sa používa ako prídavná metóda pri nálezoch v jednotlivých zónach orgánov v oblasti brucha a chrbta. 
  4. stimulácia oblastí, ktoré majú vzťah k danému problému. V takomto prípade použijeme techniku poklopu napr. v oblasti m. sternocleidomastoideus pri častých zápaloch stredoušia. 
  5. doplnkové body pre jednotlivé ochorenia.
 
Ošetrenie shonishin netrvá viac ako 2 min. u malého dieťaťa a vykonáva sa 1x týždenne. Pri každej terapii terapeut kontroluje zmeny na koži u dieťaťa, aby sa vyhol prestimulovaniu.
 
 
 
 

Prestimulácia

 
Prestimulácia detského organizmu je zaujímavá teória. Poukazuje na rozdielnu dĺžku stimulácie u detských pacientov tak, aby sme dosiahli terapeutický efekt. Hneď ako tento čas presiahneme, dochádza k opačnému efektu. Deti v takýchto prípadoch po aplikácii shonishin, prípadne aj akupunktúry, sú výrazne aktívnejšie, objavujú sa poruchy spánku, odmietanie jedla a zhoršenie základného ochorenia. V takomto prípade obmedzujeme o polovicu čas pôsobenia a predlžujeme odstup od jednotlivých sedení. 
 

Laické použitie

 
V 80. rokoch minulého storočia v Japonsku začali používať niektoré upravené techniky shonishin aj laici so zapojením rodičov do terapie, aby podporili správny vývoj u dieťaťa, ktoré zároveň fungovali ako preventívne pôsobenie. Inštrumenty nahradili kefky na zuby, lyžičky a stimulačné loptičky na masáž akupunktúrnych dráh. Najčastejšie sa laické ošetrenie skladalo zo základného ošetrenia, ku ktorému terapeut doplňuje niektoré akupunktúrne body. 
 

Kazuistika

 
4-týždňové dievčatko s dojčenskými kolikami, ktoré sa objavili po 2 týždňoch života. Dieťa je intermitentne nepokojné s max. dĺžkou spánku 15 min. Pri kolike sa polohuje do epistotonu, upokojí sa, keď sa zoberie na ruky, prípadne počas dojčenia. Napriek týmto problémom je chuť do jedla dostatočná a aj priberanie na váhe je bezproblémové. Dieťa bolo narodené v termíne a bez komplikácií. Tehotenstvo prebiehalo tiež bez komplikácií. 
 
Dieťa pri prvom vyšetrení nepokojné, plače, pozorujeme výrazné začervenanie v oblasti tváre. Abdominálna diagnostika s napätou kožou v celom rozsahu. Plačlivo reaguje na dotyk a palpáciu. Tieto príznaky poukazujú na syndróm z nadbytku s oslabením v prvku drevo. Terapia pozostávala zo základného ošetrenia a stimulácie bodov prameňa tzv. prednej rodiny dráh pomocou vibračnej techniky. 
 
Zároveň sa na každom sedení ošetrili bilat. body LR3, vzhľadom na základný nález podľa abdominálnej diagnostiky. Efekt terapie sa dostavil hneď po prvom sedení, kedy dieťa inermitentne spalo 3 hodiny. Celkovo absolvovali 4 sedenia 1x týždenne. Počas tohto času sa výrazne zredukovali epizódy kolík približne o 75 %, zmiernil sa aj priebeh v zmysle vymiznutia epistotonu, nepokoja a s úpravou cyklu bdenia a spánku. Podľa údajov matky sa dieťa upokojí aj spontánne, nevyžaduje intermitentné nosenie. Následne som matku naučil laické použitie hlavne základného ošetrenia, ktoré vykonávala sama 1x týždenne. Po 3 mesiacoch